Archív pre december 13th, 2014

Hip Hop

13. decembra 2014

O hip-hope už bol jeden článok, kde bola zhrnutá jeho história a že s čoho reálne pozostáva. Každý správny fanúšik to vie, ale prešiel by som k tomu, že prečo som začal počúvať hip-hop. Ja som kedysi sám bol odporcom hip-hopu a odsudzoval som ho kvôli tomu že sa v ňom nadáva. Ja prakticky hip-hop počúvam 15-16 rokov a postupne každým rokom začal prechádzať určitými zmenami, ale k tomu sa ešte dostanem. Celkovo nie som striktný fanúšik len hip-hopu, ale počúvam rock, pop, metal, tanečnú hudbu, dubstep, trap a dnb, ale proste ma to musí zaujať, aby som si to vypočul. Ale proste tá hudba musí mať nejaký odkaz a niečo nad čím sa môže zamyslieť. Treba si uvedomiť že v rámci hip-hopu sa dá povedať strašne veľa vecí a dá sa v ňom rozobrať toľko tém, že sa to v iných štýlov nedá. Čím som sa hlbšie začal zamýšľať že prečo raperi nadávajú, tak mi to bolo omnoho jasnejšie. Proste aj nadávky sú súčasťou hip-hopu a málokto ich dokáže prijať. V rape sa často rozoberajú sociálne témy a neraz sa aj rap delí na ďalšie podžánre ako conscious rap, politický rap, horrorcore a mnoho ďalších. Hip-Hop nie je žáner, treba si uvedomiť, že v tomto si ľudia menia reálne pojmy, hip-hop patrí medzi subkultúru, kde fungujú štyri elementy a to rap, break-dance, DJing a graffiti. Ako postupne piatym elementom sa stával aj beatbox a pribúdali ďalšie, tie štyri čo som spomenul, tak sú tie najhlavnejšie. Samotný turntablizmus je priamo spojený z mnohými DJmi a tvorí ten najzákladnejší pilier celej subkultúry. Často sa hip-hop spája z metalovou, rockovou a aj rôznou experimentálnou hudbou, ako dnb, dubstep a trap. Kopec hudobných kapiel funguje na základe kombinácie rapu, rocku alebo alternatívneho metalu a toto je pre ľudí samozrejme prijateľný krok.

Rešpektujem ľudí čo niečo spravili pre túto hudobnú scénu a snažili sa ju niekde posunúť. Mnoho ľudí začínalo s ulice, teda viacmenej tvorili underground a sami vyjadrovali názory voči systému a o negatívnych veciach na tomto svete. Samozrejme že hip-hop v zahraničí je omnoho tvrdší a neraz mnoho raperov sa tvrdšie vyjadrujú voči politike, polícii a najme spomínajú že ako náš systém je prehnitý a nefunguje, prakticky na tom funguje celý hardcore hip-hop a gangsta rap. Tí ľudia sú viacmenej protisystémový a chcú voči tomu systému nejako bojovať, už to, že niekto na také veci poukáže, tak ten človek dokazuje že sa nebojí a že jeho odvaha je poriadne veľká. Kedysi v hip-hope nebolo všetko iba o tom, že kto má koľko reťazí na krku alebo kto nahrá najviac zamilovaný text. V hip-hope všetko bolo samozrejme o tom rešpekte a o to, že či si ho ten daný raper dokázal vybudovať v tých uliciach. Cením ľudí ako Názov Stavby, Trosky, Chaozz, Zvuk Ulice, JSS a mnoho iných. Kedysi v dávnych časoch mal ten hip-hop väčšiu hodnotu než je tomu teraz,  to proste nebolo o plytkých textoch. Ako nemám problém si vypočuť aj nejaký uletený hip-hop pri ktorom sa zasmejem a aspoň na chvíľku vyjdem s tých zabehnutých koľají. Proste keď vyšiel nejaký album, tak vtedy ľudia išli do obchodov a podporili svojho interpreta a na základe toho, ten interpret mohol tvoriť nové a ešte lepšie veci, proste vtedy neboli škatuľky typu komercia a underground. Celkovo proste keď mal vinyl, tak to bola veľká spomienka na celý život s tým že to môže človek počúvať na gramofóne. Plus to že si raperi vymenia pár slov cez dissy, ktorými sa majú medzi sebou urážať, tak to už bolo normálne už v USA a potom sa to samozrejme prenieslo všade a doteraz dissy patria medzi to najzaujímavejšie na scéne, lebo v jednej chvíli sa dozvieme niečo, čo sme predtým nevedeli. Mňa že hip-hop sa delí na žánre, lebo samozrejme aj ten poslucháč, tak dokáže jasne odlíšiť že kto aký žáner hip-hopu robí. Proste ja mám rád všetko čo má nejakú výpovednú hodnotu a čo nie je iba čistý kalkul na ľudí.

V hip-hope by som trošku dal kritiku na isté veci čo sú kameňom úrazu. Tu ide o to, že niektoré texty čo človek počúva už nejakú žiadnu reálnu hodnotu, aby sa dalo nad nimi zamyslieť. Ako nemám problém prijať texty čo sú z nadhľadom a nejakou srandou, ak stále majú nejaký ten odkaz. Celkovo aj tá hudba, ak sa mala nejako predávať, tak musela človeku udrieť do očí a človek by povedal že aká je toto pecka. Aj v tanečnej hudbe tej staršej bol nejaký rap, ale ten znel aspoň úžasne a nebilo to nijako do očí, tak ako to bije dnes. Z hip-hopu sa pomaličky začal stávať komerčný biznis, kedysi sa hral viacej v hitparádach, bol prezentovaný viacerým ľudom s hip-hopovej scény. Samozrejme sa hral v rádiu, teda hral sa s tým že niektoré slová, tam museli cenzurovať, ale stále bol cenený verejnosťou a potom prišiel ten najsilnejší zlom a doslova prevrat, doslova sa hodnoty, ktoré fungovali v hip-hope zmenili o 180 stupňov, zrazu mnoho pesničiek, mali texty bez nejakého väčšieho zmyslu a kopec raperov už aj zabudlo, že vyšli zo stoky a že tí ľudia ich podporovali a dodnes ich podporujú svojou kúpou, ale aj fanúšik čo si kúpi cdčko, tak nečaká čisto mačku vo vreci, ale dostáva do ruky produkt, ktorý si ten človek sám nahral, plus zháňal hostí, producentov a neraz musel svoje skladby upravovať. Kedysi aj samotné čísla predajnosti albumov sa nerieši a zrovna u nás to tak je vlastne dodnes. Všetko je úplne inak než tomu bolo kedysi a dnešná súčasná hudba prakticky býva nepočúvateľná, teda sa nájde pár ľudí čo majú blízko k striktnej undergroundovej hudbe, proste v hip-hope že každý sa snaží z neho urobiť niečo čím nikdy nebol. Daktorí raperi, akoby boli odpojený od bežnej reality a pomaly už sami nevedia, že či to o čom rapujú má nejakú myšlienku. Stačí napísať nejaký jednoduchý text, ktorý bude o láske alebo rozchode a hneď sa s toho stáva určitý hit. Každý druhý človek sa to snaží robiť na kvantitu a potom niekedy nečudo, že prečo vzniká pretlak hudby, ktorú niekedy nemám moc chuť ani počúvať, lebo sa tam stále opakujú metafory čo sú až bijúce do očí, dakedy to zamrzí, že prakticky ako sa dá napísať text bez nejakého zmyslu a hneď je to samozrejme hit pre rádiá.

Z hip-hopu sa stal postupne marketing, že sa postupne prestal robiť z lásky k fanúšikom, ale začal sa robiť pre prachy. Tí čo sľubovali že nepôjdu do mainstreamu, tak sa k nemu z radosťou hlásia. Z hudby sa stal jeden veľký biznis a na ňom sa prakticky dodnes zarába. Málokto sa v hudbe dokáže predať, ten kto dokáže, tak dokáže  vyvolať obrovský rozruch. Keď jeden niečo spravil, tak to všetci opakovali ako také malé deti. Slovensko v rámci hip-hopu až neskoro objavilo Ameriku, teda strašne neskoro začali zisťovať že existuje trap alebo že ako sa dá spraviť s neho komercia. Silou mocou sa chcú dostať do rádia a hudba začala vznikať bez nejakého hlbšieho obsahu. Zrazu sú všetci srdiečkári a hrajú sa na veľkých spasiteľov a popri tom z hip-hopu sa stáva komerčná handra. Ako chápem že sa nedá robiť celý život underground, ale ten kto nechce robiť hip-hop, tak nech z hip-hopovej scény radšej odíde. Ako aj ten mainstream môže byť dobrý, pokiaľ tam má text nejakú hlbšiu myšlienku. Teraz fungujú časy, kedy je všetko iba o póze a o tom ako sa dá na hip-hope zarobiť. Ako pri niektorých chápem že sú na scéne strašne dlho a sa rozhodli robiť niečo iné, ale neraz sa tí ľudia dokážu vrátiť k tomu klasickému rapu a dokážu ešte poriadne zadiktovať. Samotný hip-hop nepotrebuje žiadnu pózu na to, aby dokázal zaujať a toto je ten bod od ktorého sa treba reálne odraziť. Z raperov sa stali proste ľudia, ktorí sa nevedia nikam zaradiť, proste u mňa aj raperi ktorých cením, tak hrozne zmäkli. Idú do houseu, dubstepu a trapu, čo nie je v skutočnosti žiadna výhra, len v očiach fanúšikov skončia tak, že im už nikto neverí texty. V skutočnosti zvuk beatu doslova prehluší rapovanie rapera, ale takých momentov je málo. Každý sa s každým chce pretekať a dokazovať si že kto je v skutočnosti lepší. Stále vznikajú určité porovnávania a prichádzajú slová že ako je ten prvý raper lepší než ten druhý. Mám pocit že v hip-hope vzniká niekedy silná nevraživosť a doslova až závisť, teda keď jeden mal úspech, tak sa chcú do rádia pchať aj tí ďalší. Reálny hip-hop sa nebude nikdy hrať v rádiu, ale ten hip-hop čo sa hrá na lásku a srdiečka, tak ten sa bude hrať stále. Ak sa má robiť hudba v našich končinách, tak nech sa aspoň robí poriadne a nech sa nezabúda na to, že ju robia pre ľudí a ľudia sú vyberaví a nepodporia každý album, lebo v hip-hope všetci hľadáme nejaký hlbší odkaz, ako sa dá v tomto svete reálne fungovať.

Vývoj hip-hopu sa dostal do neskutočného smeru, že v dnešnej dobe je iba pár ľudí underground. Proste ľudia nemusia byť komerčný a ani underground, ale môžu byť alternatívny s tým že budú stále do rapu dávať nejaký hlbší odkaz. Ale čoraz viac začína robiť conscious rap, to že či v ňom niekto nadáva tak to je na ňom. Čoraz si vážim ľudí čo robia alternatívny hip-hop a conscious rap. Tento štýl hip-hopu ma neskutočne baví a baví ma najme jeho hĺbka, ako v ňom mnoho raperov dokáž opísať ako funguje náš svet. Ale stále platí že čo sa neraz deje vo svete, tak sa dá vyjadriť bez nadávok a čoraz viac ľudí sa snaží už tak nenadávať. Mňa tento štýl baví, lebo poukazuje na strašne veľa vecí a dá sa ním strašne veľa vecí vyjadriť. My sme conscious rap objavili strašne neskoro, ale vôbec mi to nevadí. Lebo pre mňa je to ďaleko počúvateľný rap, ako všetky tie komerčné pokusy raperov čo sú tu iba na krátku dobu a rýchlo zhasnú ako také cigarety. V hip-hope neznášam jednu vec, neustále vystatovanie sa pred všetkými a najme egotripy typu že akí sú oni páni, koľko majú peňazí, žien a mnoho podobných vecí. Ako neraz aj tie egotripy si treba vypočuť, ale nemali by byť na každej druhej skladbe. Ako vážim si, že postupne sa do hip-hopu vracia to posolstvo, ktoré všetci z radosťou ceníme. Uvedomelý rap sa môže robiť aj do trapu s čím nemám žiadny problém, pokiaľ aj vtedy ten text má nejakú hĺbku. Najväčší zážitok v hip-hope považujem, keď prichádzajú dissy. V dissoch sa dá najviac vyjadriť, buď sa nad tým neskôr raperi pousmejú alebo sa budú naďalej obchádzať, tak je to iba na nich. Ale sú prípady kedy si niektorí podali ruky a išli ďalej. Mnoho raperov rapuje tak, ako by ich trafil blesk do hlavy a pomaly už nemajú o čom rapovať.  Ja sám som radšej za tradičné staré hodnoty a mám radšej klasiku, než nejaké plytké texty, ktoré pre mňa nemajú žiadnu hodnotu.

V poslednej dobe vzniklo strašne veľa skladieb, že nie vždy mám čas si všetky vypočuť. To sa prakticky ani nedá, lebo musím doslova selektovať veci čo sú dobré a veci ktoré nedávajú žiadny zmysel. Selektovať znamená odlišovať kvalitu od kvantity, ale vždy sa nájsť niečo kvalitné v hudbe. Nepočúvam len zavedené mená na scéne, ale snažím sa dať šancu aj tým novým čo určite majú šancu sa nejako presadiť na hip-hopovej scéne. Celkovo mám rád hip-hop s celého sveta, teda to znamená že nerobím nejaké rozdiely medzi slovenským, českým alebo zahraničným hip-hopom ktorý tu je. Som počúval dosť veľa anglického hip-hopu a ten má určitú hĺbku, tam sa nerieši nejaký trap, lebo tam je základom hlbšia myšlienka a názor. Možno sú tam raperi čo rapujú do minimalistických beatov, ale tie beaty a ten rap mi ďaleko dáva viac, tam neexistuje póza alebo sa nejaké chvastanie. Na Slovensku a Česku je to považované za progres, pre mňa je to krok vedľa. Ako nehovorím že niektoré veci musia byť v kombinácii s trapom zlé, tam ide o ten text, ten vlastne posúva tú skladbu na určitú úroveň. Ale niekedy keď nie je dobrá pesnička, tak môže byť lepší beat a môže to dodať tej skladbe určitú atmosféru. Mnoho raperov súčasnému hip-hopu robí hanbu a niektoré baby sú s toho celé hotové, že aké to je super a v skutočnosti ten text je primitívny, hlavné je, že si to pôjde 13 až 14-ročné publikum, ktoré je s toho absolútne hotové. Niekedy je to smutné, že ako rýchlo vzniká hudba a ako sa doslova ničí jej hlavná podstata, všetci chcú narýchlo vydávať, viacej sa vydáva skôr na množstvo, než na kvalitu. Neraz sú hudobníci pod tlakom veľkého vydavateľstva a sú doslova tlačený do toho aby vydali album alebo doslova chcú vydať album a vydavateľstvo im diktuje čo majú robiť a potom to čakanie je samozrejme najhoršie. Niekedy doslova nemám motiváciu počúvať hip-hop, ale vždy príde niečo čo mi dá impulz v tom, aby ho som počúval ďalej. Tak radšej si počkám na albume ktorý sa tvorí dlhšie a ten človek do neho dá všetko a najme dá do neho kvalitu.

Mám rád klasiku a samozrejme mám rád aj klasiku v novom šate a z novými umelcami, ktorí majú budúcnosť. Do hip-hopu patrí aj nežnejšia jeho verzia v podobe rnb a soulu. To je také odľahčenie a odreagovanie sa od pretlaku skladieb čo sú momentálne von. Linkin Park ma ovplyvnili k počúvaniu hip-hopu, by som ho sám o sebe nikdy nepočúval a bol by som veľkým predsudkárom. Koľko ľudí hovorí že v hip-hope sa najviac nadáva a v rocku a v metale sa ešte viac nadáva a ešte silnejšie, len sa o tom nikde nevraví a nikto to nespomína. Ako si vypočujem aj mainstream, ale nie je to pre mňa určité pravidlo a nikdy to tak nebude. Mnoho ľudí ma kritizovalo keď som napísal o rozdieloch komercie a undergroundu. Vtedy som sa stretol z nadávkami a urážkami ľudí, ale čoraz viac viem, že v istých veciach som mal pravdu, že tie rozdiely medzi komerciou a ungergroundom, nie sú veľké, tam ide iba o ten odkaz. Každý kto chce robiť hip-hop, tak by si mal dopredu premyslieť že za akým účelom ho chce robiť. Či za účelom nejakej komercie alebo na základe skutočných hodnôt, lebo málokto kto sa tvári že je skutočný, tak nie je skutočný. Mnoho ľudí čo prešlo do mainstreamu, tak to samozrejme ospravedlňujú vývojom a tým že je to progres, ja to nepovažujem za nejaký pokrok. Každý môže robiť hudbu, ale hlavne nech ju robí poriadne a nech do nej dá aspoň kúsok seba. Každý človek čo chce niečo robiť, tak by si mal uvedomiť, že tou hudbou môže strašne veľa ľudí ovplyvniť a môže ich naviesť na nejaký smer. Komu sa niečo nepáči dáka vec, tak ju nemusí počúvať, mne samému keď sa niečo nepáči, tak proste tomu človeku nebudem vnucovať svoj názor, že prečo sa mi to nepáči, beriem ohľad na ľudí, ktorým sa daná vec v hip-hope páči. Snažím sa počúvať všetko a stane sa že mnoho vecí prehliadnem, nerobím to naschvál, len proste sa nedá všetko v hudbe ustriehnuť a odsledovať si všetky veci čo vyjdú sa nedá. Mnohým ľudom čo začínajú rapovať, tak im budem držať palce a fandiť im, aby zažil úspech a potom sa ukáže, že kto je tu na sezónu a kto na tej scéne medzi známymi rapermi vydrží. Ako sa vraví že je 100 ľudí a 100 chutí, takže sa nedá vyhovieť všetkým a toto treba rešpektovať, to čo sa nepáči mne, tak to automaticky neznamená, že sa to iným nemôže nepáčiť a treba si uvedomiť, že je to, všetko o tom ako si nastavíme svoj vlastný uhol pohľadu.

Reklamy