Archív pre december 9th, 2014

Perfektný svet

9. decembra 2014

V poslednej dobe sa dostávam do stavu, ako si predstavujem ideál o perfektnom svete. Ako neraz debatujem z ľuďmi na túto tému, tak čoraz viac začínam v hlave mať jasnejšie. Niečo asi funguje medzi nebom a zemou, ale nefunguje to v praxi správne, lebo sme začali rozlišovať na socializmus a kapitalizmus. Prakticky v tomto kapitalizme žijeme 25 rokov, ale robíme neustálu chybu, doslova v našom svete funguje škatuľkovanie, že niekto je biely, čierny, modrý, žltý, modrý, oranžový alebo sa rieši že je niekto z nižšej sociálnej triedy alebo s tej vyššej, teda že jedna skupina je bohatá a druhá je chudobná. Predstavujem si inakšie náš svet, že sa proste nebudú robiť nejaké rozdiely medzi národmi a všetci dokážeme medzi sebou skutočne vychádzať. Že si dokážeme nejako pomôcť bez ohľadu na všetky vzniknuté situácie čo si neraz preskáčeme v tomto ťažkom boji. Kritizujeme náš svet a prakticky nám ho rozbíja politika svojimi ideologickými názormi o tom, ako má všetko fungovať. Náš svet je krásny, môžeme vstať s postele a obdivovať všetko čo máme okolo seba. Spoznávame ľudí okolo seba a vieme že všetci ľudia, sú výnimočný vo svojom vnútri a že sa tiež snažia nejako v tomto svete spraviť niečo lepšie. Všetci sme tu na určitú chvíľu a je iba na nás, že či dokážeme na našej planéte žiť. Proste máme čas na to, aby sme to dokázali využiť čo najlepšie a nie aby sme stále robili to isté a unudili sa k smrti. Sme ľudia neobmedzených možností a je iba na nás, že či dokážeme vyjsť s tej kukly ako taká húsenica a stanú sa z nás motýle. Náš život je tá jedna stena a je iba na nás, že či ju dokážeme zbúrať a že či dokážeme prekonať svoje vnútorné hranice, čo máme v sebe.

Proste ak sa chceme mať reálne dobre, tak musíme prestať sa sústrediť na to čo je nesprávne a zamerať sa na veci čo sú správne. Nebojme sa niečo v skutočnosti vyskúšať, dokým si nebudeme že to reálne zvládneme. Každý dokáže povedať že to nezvládne, ale ako to vlastne zistí, keď to ani nevyskúšal. Človek keď niečo vo svojom živote vyskúša a rozpestrie svoju myseľ, tak zistí že dokáže všetko na čo len pomyslí. Celé naše životné šťastie je založené na tom, ako pristupujeme k životu a celkovo k svetu samotnému. Len my sme tí strojcovia šťastia a je iba na nás, ako dokážeme zo svojim časom skutočne narábať. Čas a pokoj sú tie dve najdôležitejšie veci, čo človek môže vo svojom živote a iba na tomto základe dokáže človek reálne premýšľať a v niečo veriť. Pociťujem že mám toľko času, že dokážem rozmýšľať o tom, aké by mali byť naše ľudské hodnoty a akým smerom by sa mali reálne uberať. Rozhodne by sme sa nemali uberať cestou pokrytectva a povýšeneckého správania, ale mali by sme si hľadať cestu jeden k druhému. Proste sme sa nenarodili preto, aby sme niekomu zámerne škodili a toto si treba reálne uvedomiť. Ale sme tu preto, lebo máme určité poslanie v tomto živote a vieme že máme možnosť niečo zmeniť. Mnoho ľudí chce zmeniť svet, ale vždy musia začať od seba a svet sa proste nezmení zo dňa na deň, proste toto je dlhodobý proces. Ale môžme my prispieť k tomu, aby sme sa v našom svete dokázali cítiť dobre, že sa tak k svetu budeme správať. Najme musíme popremýšľať nad tým, že celkovo ako funguje naša planéta a niekedy by stačilo, aspoň na chvíľku neznečisťovať si ju a uvedomiť si, že na tejto planéte žijú aj iní ľudia. Všetko čo urobíme, tak to samozrejme bude mať vplyv aj na okolie, okolo ktorého sa každý deň pohybujeme. Každý náš krok si ľudia pamätajú a pamätajú si presne chronologicky krok za krokom a takto sa od toho môže odvíjať celý život. Od lásky a nenávisti je iba tenká čiara, ale všetko musíme držať v tej správnej rovnováhe.

Naša krajina je tak krásna, že sa nesmieme zabúdať, čo všetko v nej máme. Nech sa v nej čokoľvek deje, pomyslíme si máme krásne miesta a krásne hory na ktoré chodia turisti s celého sveta a obdivujú krásnu prírodu a chutia im bryndzové halušky. Samozrejme nesmieme zabúdať na to, ako sa bojovalo za vlasť a treba si stále pripomínať pamätné momenty z histórie, lebo keď sa našej generácii narodia deti, tak budú určite chcieť počuť, že ako sa oslobodzovalo Slovensko a čo sa dialo pred nežnou revolúciou. Máme najlepšie syry, tvarohy, bryndze a všetko čo nám možno iné krajiny závidia. Ale každá krajina má iné mravy a proste by malo platiť jedno, že všetci sme si rovný a je jedno či je človek Slovák, Čech, Maďar, Rumun, Poliak, Talian, Rus, Američan. Všade by mali fungovať rovnaké pravidlá v rámci práv a slobôd občana. Občan tvorí tento štát a on by mal mať tú moc, dané veci v ňom meniť, riešiť ich s príslušnými orgánmi. Proste všetci by sme mali medzi sebou vychádzať ako taká jedna rodina a mali by sme sa zjednotiť. Musíme vedieť že čo je správne a čo nie je správne v súlade z našou Ústavou SR, ktorá je viac porušovaná než dodržiavaná a potom za to prakticky pykáme všetci. Všetci by sme mali mať rovnaké povinnosti a práva, teda všetci bez nejakej rasovej odlišnosti, národnosti, svetonázoru. Pre každého z nás proste nejaké pravidlá musia fungovať, lebo iba na základe toho, potom dokážeme v civilizovanom svete, kde nevládne žiadny strach a kde sa ukazuje sila občana. Musíme byť hrdý na to, že máme taký krásny jazyk ako je slovenčina aj s toho hľadiska, že pre niektorých je to najťažší jazyk na svete. Spomínajme z hrdosťou na našich rodákov, vďaka ktorými môžeme rozprávať našou krásnou slovenčinou, lebo keby že nie je slovenčina, tak by sme všetky svoje pocity vyjadrovali v latinskom jazyku a nikto by nám nerozumel ani trošku. Svojim spôsobom je každý jazyk krásny pokiaľ ho vieme aj reálne ovládať. Ale niekedy stačí aj to, keď sa dohovoríme aj rukami a nohami, teda viacmenej to platí vtedy, keď cestujeme niekam do zahraničia.

Naše krásne svety doslova ničí politika a iné nadnárodné korporácie, ktoré sa pokúšajú o celosvetový prevrat. Ale namiesto riešenia prevratov, by sa malo riešiť ako tým ľudom čo sú v núdzi reálne pomôcť. Prakticky namiesto toho, aby sa bombardovali chudobné krajiny, tak by mala fungovať určitá solidarita medzi národmi. Sme obklopený rôznymi článkami o tom, čo sa niekde stalo a obklopený televíznymi novinami, že pomaly nedokážeme si urobiť svoj vlastný úsudok. Svety sami o sebe sú krásne, ale to čo sa v nich robí, tak to ubližuje všetkým a najme sa tým vyhrocujú jednotlivé medzinárodné vzťahy, ktoré medzi jednotlivými krajinami. Žijeme v neustálom strese, proste celý tento negativizmus nás postupne zhltne ako takého červíka, ktorý sa krúti v bruchu človeka. Malo by sa pomáhať všetkým zvieratám, bezdomovcov, proste všetkým ľudom bez rozdielu a žiadne pozeranie sa na to, že ten je taký a ten ďalší je taký. Už len tým dokážeme spraviť svet aspoň trošku lepší, keď sa nebudeme na niektorých ľudí pozerať ako na nejakú hrozbu. Niekedy stačiť hoc aj nejaký dobrý skutok spraviť a aspoň nejako tomu človeku vyčariť úsmev na tvári. Proste fakt stačí aj to málo v živote, aby nám bolo skutočne lepšie, len my sami to musíme chcieť a sami sa musíme o to pričiniť, nikto za nás nič nespraví a ak sa spraví, tak preto, lebo tomu človeku na nás aspoň skutočne záleží. Tieto žabomyšie vojny medzi politikmi, nás strašne rozdeľujú a namiesto toho, aby sa našla nejaká spoločná reč a niečo čo by nám skutočne pomohlo, tak nám to skôr škodí. My sme si ich zvolili, tak nám by mali slúžiť a nie nejakým oligarchom z rôznych finančných skupín, ktorí sa doslova topia v prachoch. Slovensko samo o sebe by malo byť neutrálne a nie byť osou v zadku amerických a ukrajinských akože demokratov, prakticky demokracia je slovo, ktoré v skutočnosti nemá žiadnu váhu a o to, aby sa nám žilo, tak sa musíme postarať, len my sami. Každú zmenu si musíme doslova vydupať hoc aj spod samotnej zeme a tu je ten zakopaný pes.

Predstavujem si inakšie žitie v našom živote, nie že sa budeme hádať do krvi. Perfektný svet by nemal byť o násilí a neustálych vojnách ktoré vedú medzi sebou iné krajiny. Boli by sme múdrejší, keby že v sebe nájdeme rovnováhu ako máme žiť.  Niekedy fakt stačí len jedno, aby sme sa mali radi a nehľadali sme na sebe neustále chyby. Moc sme zvyknutý že nevieme prijať určité veci, nejakú zmenu okolo nás. Čím viac človek myslí na tie smutnejšie momenty, tak zabúda žiť pre veci ktoré v skutočnosti miluje a ktoré reálne má. Nevravme neustále že niekto má toho viac a dakto má toho menej. Lebo nemáme prakticky ľudom čo závidieť a všetci sme prakticky na jednej lodi a vždy to tak bude. Stále si predstavujem perfektný svet, bez nejakého strachu a bez toho, aby som sa vôbec bál o svoj život. Svet kde sú ľudia v určitých veci schopný nájsť nejaké riešenie. Kde nebude žiadne trápenie a žiadna ťažká skúška, svet v ktorom by sme sa naučili žiť a ktorý by bol prakticky úžasný. Veríme v mnohé veci, ale nedokážeme veriť v samých seba, lebo sa okamžite pri prvej možnosti podceňujeme. Náš počiatok by mal byť založený čisto iba na dobrých skutkoch a nie na nejakých nezmyselných klamstvách. Mali by sme nájsť spôsob, ako len konať dobro a hľadať nejaké mierové riešenia. Realita je iba taká, akú si ju my spravíme, proste toto nie je film a po každej pokazenej klapke to už nedokážeme vrátiť späť. Všetko čo robíme v našom svete, je to že nežijeme a neplníme si naše sny. Nám v skutočnosti treba len jedno, mať čistejšiu myseľ a mať jasno v tom čo skutočne chceme. Či chceme žiť v neustálych pravidlách alebo raz za čas nejaké porušiť a na chvíľku v sebe prejaviť rebéliu. Nechcel by som, aby sa moje dieťa narodilo do sveta kde teraz všetci poznajú tablety, iPhony a mnoho podobných výdobytkov, ale aby skutočne poznalo skutočné hodnoty života a to, aké to bolo kedysi.

Mohli by sme sa vykašlať na to, že niečo ukradneme v obchode a stačilo by, keby že si tú vec kúpime. Tie sprostosti čo máme v hlave, by sme mohli radšej vymazať z hlavy a nahradiť ich nejakými lepšími. Mohli by sme veriť v nejaký lepší zajtrajšok, teda v nejakú pozitívnu zmenu, čo vôbec máme. Tolerujeme všetko okolo seba, len tie veci nie sú dobré, doslova sme obklopený tým že potrebujeme mať čo najviac peňazí a ukazovať všetkým svoju moc. Zamieňa sa skutočná myšlienka že prečo človek peniaze potrebuje a zabúda sa na to, že ich prakticky potrebuje na to, aby dokázal zabezpečiť svoju rodinu a prežiť. Ako peniaze nie sú všetko, ale v určitých vecí sú pre nás dôležité a toto si treba reálne uvedomiť a odlíšiť tento rozdiel. Celý život prakticky pred problémami utekáme, ako by sme ich mali reálne riešiť a toto je chyba nás všetkých. My si tento svet robíme zlým, lebo sa nevieme voči sebe správať dobre a stále iba jeden na druhom hľadáme chyby. Sme doslova zatrpknutí ľudia, bez nejakého zmyslu života a hľadáme neustále cestičky ako zo všetkého vycúvať. Niekedy si treba pomyslieť, že všetko v našom živote sa dá nejako zvládnuť, len sa proste nesmieme vzdávať. Stále treba veriť v svoje schopnosti, lebo sme ľudia a keď niečo chceme vo svojom živote, tak to skutočne máme. Proste nemôžeme neustále čakať že všetko k nám príde samé, za všetkým čo vo svojom živote robíme musí byť nejaká snaha a musíme mať dostatok motivácie v sebe. Musíme byť vyrovnaný zo všetkým čo sa stane, lebo sa stane kopec situácii ktoré nevieme vždy ovplyvniť, ale sú situácie čo máme vo svojich rukách a ktoré dokážeme zmeniť, pokiaľ skutočne chceme. O tomto je celý náš život, možno náš svet nebude na milión percent perfektný, ale môžme každý deň sa snažiť o to, aby sa nám v ňom lepšie žilo a aby sme sa cítili dobre.

Stále máme možnosť určité veci zmeniť a pozerať na nich inými očami. Môžeme vstať a povedať si, že každý deň máme možnosť, ako zmeniť svoj život. Len niekedy stačí, aby sme si dokázali ružové okuliare dať dole z očí a pozerať sa na náš svet jasnejšie. Vždy sa dá v našom živote žiť v harmónii, len toto musí chcieť sám človek, lebo keď to nechce, tak sa mu bude ťažko žiť. Ako sa hovorí ťažko je žiť ľahko a ľahko je žiť ťažko, len naša mentalita je navyknutá robiť všetko zložitejšie než k tým veciam čestne pristúpiť a nebáť sa ich. Niekedy fakt stačí, aby sme otvorili svoje srdce a dušu s tým že nie všetko v našom živote je iba zlé, len my si to neraz berieme osobne. Keď sa niečo nepodarí, tak to automaticky neznamená že začneme vyčkávať na to kým príde niečo samé. Treba si uvedomiť, že nikomu z nás pečené holuby do huby padať nebudú a najme my sa musíme pričiniť o ten prvý krok. Ak sa máme mať lepšie, tak musíme niečo pre to robiť a byť vďačný za každú maličkosť. Musíme byť vďačný za rodinu a priateľov čo okolo seba máme a nie sa s nimi hádať, s tým že nás potom tie hádky mrzia a potom sa im ospravedlňujeme. Len sám človek si vytvára perfektný svet, to že je pre niekoho nie je perfektný, tak je to vsugerované v ľudskej mysli. Všetky naše predstavy sú vsugerované a to, že keď niekto začne uvažovať nad negatívnymi vecami typu samovražda, tak ten človek vôbec potom nie je vyrovnaný a stal sa vtedy figúrkou človeka, ktorý mu spôsobil určité psychické trápenie. Nech sa čokoľvek v našom svete deje, tak sa naučme v ňom žiť, povedzme si, že máme na všetko. Dokážeme dosiahnuť všetky možné veci a nič nie je nemožné, ako nám to tvrdia. Je iba na nás, že či budeme žiť v láske, tolerancii, pokore, úprimnosti a že či dokážeme veriť vo veci, ktoré považujeme za nemožné. Všetko sa dá, len pokým to neskúsime, tak nikdy nezistíme ako na tom reálne sme a potom môžme rozmýšľať, že či danú vec chceme robiť alebo nie, stále máme možnosť výberu a je iba na nás, akým smerom sa budeme uberať.

 

Reklamy