Vnútorné nepochopenie

Mám chuť utekať aj napriek všetkému,
že sa necítim byť perfektným za každú cenu,
občas nastáva ten silný zlomový bod,
kedy sa v mojej hlave zrodí myšlienkový pochod,
niekedy mám pocit že do tohto sveta nepatrím,
rozmýšľam že s tohto sveta pravdepodobne odídem,
nájsť samého seba je najťažšia životná výzva,
pravdepodobne asi nepatrím do tohto sveta,
občas nemám chuť povedať ani jedno slovo,
stačí mi aspoň byť na chvíľku ticho,
nechcem rozmýšľať na všetkým čo sa deje,
verím že sa nájde človek čo ma skutočne chápe,
občas je zvláštne chápať tento môj svet,
sú chvíle kedy je so mnou komplikovaný život,
keď raz človek tento môj svet raz pochopí,
neskôr mi taký človek príde omnoho vzácnejší,
nemám problém sa nad vecami zasmiať,
len stačí mať so mnou skutočnú trpezlivosť,
niekedy mám pocit že slová zoči voči nemajú žiadnu váhu,
vďaka nim som sa dočkal od človeka výsmechu,
tí praví čo tu ešte v mojom živote zostali,
trpezlivo ma pochopili a v správnom okamihu pri mne stáli,
sú veci čo nedávam moc ľudom najavo,
viem že po každej búrke raz vyjde slnko.