MS v hokeji 2014 (špeciálny článok)

Opäť sme sa dočkali jednej zaujímavej udalosti, ktorá sa udiala tento rok. Boli to MS v Bielorusku konkrétne v mestskej časti Minsk, kde sa hralo v krásnych štadiónoch v Čižovke a v Minsk Arene. Plus samozrejme môžem povedať že to boli najviac nákladné MS, keďže zo Slovenska tak vycestoval takmer celý štáb na čele z moderátormi, komentátormi, kameramanmi, strihačmi. Priamo v Minsku sa vytvorilo televízne štúdio, kde sa vysielali všetky dôležité zápasy či sme ich hrali my alebo ich hrali iné tímy. Vždy keď boli nejaké MS tak jedna časť štábu išla priamo do dejiska a na Slovensku bolo štúdio, odkiaľ sa všetko mapovalo. Tento rok to bolo iné a zároveň to podčiarknuté skvelou atmosférou, ktorú robili diváci z rôznych kútov sveta. Samozrejme aj naši chlapci sa chceli revanšovať za totálne zbabranú olympiádu a nastúpili z neskutočne omladeným tímom. Celkovo ešte pred MS vznikajú očakávania a všetci chceme od našich chlapcov, aby vyhrali MS, alebo aspoň sa dostali štvrťfinále. Prakticky sa s toho stáva náš každoročný cieľ, ktorý verím že sa raz pomaly, ale isto splní.

Slovensko opäť nechýbalo v elitnej kategórii a bolo v skupine s tímami ako Kanada, Švédsko, Česko, Nórsko, Taliansko, Francúzsko a Dánsko, táto skupina hrala všetky zápasy v základnej skupine. V druhej skupine bolo Bielorusko, Rusko, Fínsko, Kazachstan, Lotyšsko, Nemecko, Švajčiarsko a USA. Pri prvom zápase s Českom, sa ukázalo že naši chlapci mali veľkú šancu uhrať nejaký dobrý výsledok. Ako pri tomto zápase bolo vidieť mladícku bojovnosť a zároveň sa prejavila aj ich slabina, že sú neskúsení a to že mali veľa faulov, ktoré ich neraz stáli zápasy. Tie fauly sa s nimi ťahali takmer každý jeden zápas. Plus prehrať po predĺžení nakoniec ukázalo, že je ešte šanca bojovať o nejaké body. Ale tá najväčšia chyba sa vždy prejavila v poslednej tretine, kde priam ten výsledok nedokázali ustrážiť.

Po tejto prehre sa ešte stále snažili spoznávať a vychytávať nejaké chyby. Aj keď ich výkon bol bojovný, ale aj napriek tomu im chýbala nejaká disciplína a všetko zvaľovať na trénera je úplný nezmysel. Popri sledovaní zápasov našej reprezentácie, som sa snažil sledovať aj zápasy iných tímov, aby som vedel presne zhodnotiť, že kto má skutočne nárok vyhrať zlatú medailu. Potom prišiel súboj voči silnej Kanade, kde opäť prišiel moment, ale tvrdej prehry a prakticky to bol zápas v ktorom o nič prakticky nešlo. Ako mal náš prvý útok hádam najlepšie momenty a tie ostatné útoky boli prakticky v úzadí a robili menšie chyby.  Po ďalšej prehratej tretine začali prichádzať argumenty, že sa chcú poučiť s chýb a s faulov čo sa udiali v útočnom pásme. Ale aj napriek tomu, že fandím hokeju, tak som ešte nevešal hlavu a veril som že uhrajú viac bodov.

Po výkonoch s Českom a Kanadou pomaly prichádzal zápas nášho tímu s Francúzskom a tento zápas sa nazýval zápasom pravdy. Teda naši hokejisti ako vždy prvé dve tretiny zahrali fantasticky, že kebyže sa hrá, len na dve tretiny, tak by bol ten postup do štvrťfinále predsa len istejší a jednoznačnejší. Posledná tretina nás stála opäť dôležité body, ktoré sme skutočne potrebovali a prehrali sme si prakticky vyhratý zápas. Potom len prišlo určité uspokojenie a Francúzi počas tretiny dokázali vyrovnať a zároveň otočiť celé skóre vo svoj vlastný prospech. Táto prehra bola poviem to na rovinu príliš potupná a hodne ovplyvnila psychiku celého tímu a aj trénera. Teda potom už konečne musela prísť aj nejaká výhra, lebo iba z jedným bodom sa nedá postúpiť a neskôr sa začalo pozerať na tabuľku.

Prišiel ďalší dôležitý zápas s Nórskom kde bolo dôležité získať nejaké body. Neskôr sa pomenili od základov takmer všetky útoky, okrem toho prvého ktorý strieľa góly. Zmena útokov bol veľmi dobrá voľba, keďže štvrtý útok ukázal svoju dominanciu a začal dávať góly. Vtedy náš tím ukázal neskutočnú silu a ukázal že im hra proti severskému súperovi ide výborne. K tým faulom čo som spomínal sa musím vrátiť, že nie za všetky fauly môžu len naši hokejisti, ale neraz aj zahraniční rozhodcovia odpískali hlúposti, ktoré faulami ani neboli a najviac sme za tie fauly pykali tým, že nás doslova stáli celý zápas. Ale aspoň proti Nórsku získali nejaké body a šanca o štvrťfinále začala byť vyššia. Medzi zápasmi ktoré odohrali, tak mali aj voľné dni, aby si s trénerom rozanalyzovali všetky pre a proti s tým, že na tom budú stavať.

Ale neskôr ešte pred zápasom zo Švédskom, tak Slovákov a zároveň Čechov postihla črevná viróza, kedy im prakticky bolo úplne zle, že traja z našich nenastúpili na zápas. Proste zápas zo Švédskom sa im nedá vôbec vyčítať, lebo proste je ťažké dať maximálny výkon, keď telo ako také je oslabené. Ale aj napriek tomu hrali najlepšie, ako len mohli aj keď ten výkon bol poznačený chorobou a je ťažké v takomto stave. Ale tak sa ten zápas nepovažoval za dôležitý, lebo ešte vždy bola šanca na postup medzi najlepšie tímy, ale pomaly začali hroziť možnosti o našej prípadnej záchrane. Vtedy som si v duchu vravel, že kebyže sa nezachránia by bola väčšia hanba ako to, že nepostúpia do štvrťfinále. Už len tá myšlienka ísť hrať o záchranu, vo mne doslova spôsobovalo určitú triašku a neraz pri pozeraní hokeja mi prasklo aj dosť nervov, čo mám v tele.

Potom prišiel zápas, kedy sme bodovo boli na tom, že nám hrozila záchrana. Taliansko ako súper bol veľmi prijateľný a miestami som mal pocit, akoby nám tú výhru daroval. Naši chlapci ten zápas hrali perfektne a ukázali ako sa bojuje o to, aby nešli o záchranu. Zápas s Talianskom ukázal, že ešte stále je na čom pracovať a vždy to tak bude. Bol som rád, že nakoniec neboli súboje o záchranu a že sme sa niekde posunuli. Neskôr sa začalo matematicky uvažovať o tom, že na akom základe by naši postúpili ďalej. Neskôr nám v dôležitých zápasoch malo pomôcť Česko, Kanada a Dánsko, len nakoniec nám k postupu nepomohol nikto, teda prakticky naše štvrťfinálové nádeje úplne zhasli.  Celkovo možností na postup bolo viac, ale ani nebola využitá a predsa naša skupina ktorú sme mali v tabuľke bola doslova zamotaná. Prehra s Francúzskom najviac bolí dodnes, tak ako aj zbytočné odpískané fauly ktoré nás stáli dobrý výsledok, nepremenené presilovky a tých aspektov v našej hre bolo až príliš veľa.

Posledný zápas z Dánskom tam prakticky už nešlo o nič, len si zachrániť svoju vlastnú česť, ktorá bola dosť otupená. Ako ich výkon bol v tomto zápase super, ale pomaly sa začínam zhodovať z názormi ľudí, že čakali omnoho viac. Schválne nejdem do podrobností, že kto koľko vyhral, lebo každý si to môže nájsť na internete a ja by som sa zbytočne opakoval. To že či výkon našich hokejistov bol skutočnou hanbou, tak to vidia len tí, čo to skutočne vedia zhodnotiť. Vo vedení to určite všetko zhodnotia a povedali, že kde to všetko zlyhalo, kto je svetlou budúcnosťou pre náš hokej a mnoho ďalších vecí. Celkovo si myslím že naše 9. miesto je pre náš slovenský šport doslova nelichotivé a my ako krajina máme v rebríčkoch stúpať a nie neustále padať. V hokeji tiež funguje istá politika, ale ku nej sa dostanem až neskôr.

Zhrniem ďalšie veci, že napriek všetkému každý tím sa snažil dať zo seba to najlepšie. Či to boli Taliani, Dáni, Kanada, Švédi, Česi, Nóri alebo aj Francúzi. Všetky tímy spravili nejaký skok a o to zabojovať si najlepšou elitou je čoraz ťažšia fuška. Aj v druhej skupine to bolo tiež rovnaké a aj Rusi, Bielorusi, Nemci, Lotyši, Fíni, Švajčiari, Kazachstan a USA. Druhá skupina tiež hrala veľmi dobre a som bol milo prekvapený, že ani v tejto skupine sa nedá nájsť slabý súper. Z našej skupiny na medaily boli favoriti, Kanada, Švédsko a miestami Česko. Z druhej skupiny za najväčších favoritov boli Fínsko, Rusko a miestami prekvapili aj domáce Bielorusko svojim postupom ďalej.  Dokonca aj tí čo neboli za favoritov, tak pre nich aj to štvrťfinále bolo úspechom a zároveň aj motiváciou, že sa ešte stále niečo zlepšiť.

Môžem vyzdvihnúť prácu všetkých ľudí čo sa podieľali na prenose a na MS je mnoho vecí, ktoré znova vypichnem. Ako chýbala nejaká vedomostná hra v podobe Presilovky, ale vynahradili to skvelé komentáre moderátorov a aj spolukomentátorov s nimi v štúdiu. Počas prenosu bežali aj dokumenty, ktoré zachytávali našu krásnu minulosť a to ako fungoval hokej za čias Československa. Celkovo verím že RTVS získa práva na olympiádu v roku 2018, ak sa nenájde niekto kto dá lepšiu ponuku. Celkovo sa mi páčilo ako bol šampionát zorganizovaný a spokojný nielen boli naši slovenskí diváci, ale aj diváci zo všetkých okolitých krajín s ktorých prišli podporiť vlastných hokejistov. Ma teší, že má zmysel ten šampionát a že vždy s neho donesie nejaké príjemné pocity, ktoré zaváňajú neskutočnou eufóriou, radosťou a tým keď sa niekomu podarí vyhrať.

Môžem to pomaly zhrnúť tak, aj keď sme nevyhrali, tak stále máme čo zlepšovať. Vždy je dôležitý hlavný cieľ vstup do štvrťfinále. Ale dôležité je chuť chcieť reprezentovať svoju vlastnú krajinu a nie sa neustále vyhovárať na zranenia, alebo neísť kvôli zmluve na MS.  Stále tvrdím že naše 9. miesto je potupou a je správny čas na to, aby sa s tým niečo robilo. Nesúhlasím že je všetko chybou trénera, ale chybou je vo vedení a v tom že sa nepodporujú mladé talenty do takej miery, aby s nich boli Šatanovci, Hossovci a Demitrovci. Slovenský šport potrebuje nové mladé nádeje, ktoré budú môcť zastupovať tú staršiu generáciu, ktorá predsa už má svoje roky a hokej sa nemôže neustále spoliehať na hokejistov ktorí predsa už majú nejaké skúsenosti a samozrejme oni môžu maximálne svoje skúsenosti dať mladým a či ich mladí využijú, tak to záleží na nich. Všetci čo hrali na MS majú veľkú budúcnosť pred sebou a veľký potenciál na to, aby dokázali z neho vyťažiť maximum. Aj tieto MS sa vydarili bez ohľadu na to, kto ich skutočne vyhral.  Posielam veľké gratulácie Rusku za zlato, Fínsku za striebro a Švédsku za bronz. Samozrejme treba poďakovať aj našim chlapcom za to, ako hrali a že sa skutočne snažili bojovať a ani v ťažších chvíľach to nevzdali.