Výskum v 23 krajinách z rôznych oblastí sveta ukázal, že väčšina stromov s rastúcim vekom čoraz rýchlejšie naberá hmotnosť. Veľké staré stromy tak zrejme hrajú nečakane dynamickú úlohu v odstráňovaní uhlíka z atmosféry.
Oznámil to 38-členný medzinárodný tím, ktorý viedol Nate Stephenson z Western Ecological Research Center pri U.S. Geological Survey v Three Rivers (štát Kalifornia, USA). Okrem amerických boli v tíme vedci z Panamy, Austrálie, Veľkej Británie, Nemecka, Kolumbie, Argentíny, Thajska, Kamerunu, Konžskej demokratickej republiky, Francúzska, Číny, Taiwanu, Malajzie, Nového Zélandu a Španielska.
Analyzovali merania, týkajúce sa 673.046 stromov zo 403 druhov, ktoré rastú v tropických, subtropických a miernych pásmach piatich kontinentov.
„V minulosti sme predpokladali, že väčšina najstarších stromov v lesoch po celom svete spomaľuje alebo zastavuje rast a ukladanie atmosférického uhlíka, avšak v skutočnosti rastú rýchlejšie a odoberajú viac uhlíka z atmosféry. Veľký strom môže za jediný rok nabrať hmotnosť, rovnajúcu sa hmotnosti malého či dokonca stredného stromu,“ povedal člen tímu Richard Condit zo Smithsonian Tropical Research Institute v Balboe (Panama).
„Ak by sa rovnakým tempom zrýchlil rast človeka, tak kým by sme dospeli do stredného veku, nabrali by sme pol tony, a do dôchodku vyše tony,“ doplnil Nate Stephenson.
„Keď sa pozeráme na údaje o celých lesoch, teda o všetkých stromoch v danom lese braných dokopy ako vymedzená jednotka, často sa zistí, že produktivita lesa klesá s jeho vekom. No to neznamená, že klesá rast najstarších stromov. Kľúčom k pochopeniu rastu stromov je skúmať rastový vzor každého jedinca, nie iba lesnej plochy ako celku,“ vysvetlila členka tímu Sabrina Russoová z University of Nebraska v Lincolne (USA).
„Približne 50 percent dreva stromov tvorí uhlík, takže rýchlo rastúce veľké staré stromy môžu prostredníctvom rozsiahlej fotosyntézy odstrániť z atmosféry veľké množstvo uhlíka, oveľa viac, ako mladšie menšie stromy. Kým sú živí a fotosyntetizujú, títo obrovskí starešinovia lesa zohrávajú vzhľadom na ich pomerne nízky počet neúmerne významnú úlohu v uhlíkovej dynamike lesa,“ konštatovala.
Vedci však ešte budú musieť preveriť, či sa zrýchlený rast jednotlivých stromov všeobecne premieta do rozsiahlejšieho ukladania atmosférického uhlíka v starnúcich lesoch. Ide o výsledok v rámci projektu ForestGEO. Začal sa v roku 1980 prvou veľkomeradlovou výskumnou lesnou plochou v Paname. Pomohla vysvetliť druhovú rozmanitosť tropických pralesov. Na 50 hektároch sa tam podarilo identifikovať vyše 250.000 stromov s hrúbkou kmeňa nad 1 centimeter.
Dnes zahŕňa 23 výskumných lesných plôch v 23 krajinách, vrátane Česka. Na výskume sa podieľa vyše 80 partnerských inštitúcií. Členovia tímu uverejnili tieto poznatky predbežne online v časopise Nature.
zdroj: aktuality.sk
Jozef Blšák - O mojom vnútornom svete 