Ranou osudu je proti všetkému čo milujeme,
keď sa snažíme, tak rýchlo na kolená padáme,
niekedy chceme pochopiť, samých seba,
ale občas cítime, že je to veľká bieda,
občas na našich očiach, cítime slzy,
vo vnútri vieme, že máme v duši rany,
ťažké je niekedy, vystúpiť z davu,
aj ľudské srdcia, sa rýchlo lámu,
dakedy nie som schopný, niečo povedať,
lebo neviem, či ma ľudia nebudú odsudzovať,
nadomnou sa zmieta jemný, silný prach,
zo svojho života, mám niekedy silný strach,
kráčam vo dne v noci, sám ulicou,
že ľudia nevedia, čo sa skrýva za mojou ulitou