Vzdialení priatelia

V živote sa stretávame z mnohými ľudmi a aj napriek všetkému nevieme kto sú. Len vieme ich meno, vidíme ich fotku a aj napriek tomu nevieme akí sú naživo. Píšeme si s nimi, voláme si s nimi a aj napriek tomu nemáme o nich skutočnú predstavu, Nevieme ako sa budú voči nám chovať a že či budú našimi oporami. Ale ja si myslím, že táto výnimka priam potvrdzuje pravidlo. Keby nebola digitálna doba, tak by sme tých priateľov nikdy nenašli. Má to svoje výhody a zároveň nevýhody, že nemôžeme byť s nimi vtedy, keď to skutočne potrebujú. Mám kopec priateľov priam s celého Slovenska a až po Českú republiku. Mnoho ľudí si myslí, že je nemožné ich vidieť naživo, ale aj napriek tomu vás môžem presvedčiť o omyle. V tomto prípade nejde o to že koľko má priateľov, teda ich počet, ale ide o to, že koľko tých priateľov bude pri tom človeku skutočne stáť.

Každý z nás si predstavuje ideálneho priateľa ako krásavca alebo krásavicu z módneho časopisu. Ale v skutočnosti nie je dobré, keď sa niekto pozerá na vonkajšiu krásu človeka a nevidí to čo má vo svojom srdci. Proste krásu priťahuje pozornosť a charakter zachytáva srdce, predsa sa to tak vraví. Len dneska sa ide podľa určitej šablóny, že ľudia sa už nedokážu zaľúbiť do človeka, kvôli tomu aký je, ale kvôli tomu aké má bohatstvo. Vzťahy sú neskutočné ťažké, najme tie čo sú na diaľku, lebo sú o súhre a o tom, že či tí dvaja ľudia dokážu byť skutočne spolu. Malé percento takýchto vzťahov môže fungovať, ak tí ľudia na seba čas, tak je to ešte komplikovanejšie. Sám som vedel, čo bolo mať niekoho kto je ďaleko a nemohol som byť s ním, lebo by som viac precestoval, než bol s tým človekom.

Stále začínam viac chápať, že je krásne mať priateľov čo sú ďaleko. Ale nemohol by som si nájsť vzťah na diaľku, teraz viac že by som ten vzťah psychicky nezvládol. Mal som s tým skúsenosť a tak to dopadlo, že som bol s tým človekom len raz a potom sa to všetko rozpadlo. Teraz viem, že v takýchto vzťahov by som nedokázal fungovať a lepšie si nájsť niekoho z blízkeho okolia, pri kom sa človek moc ani nenacestuje. Mňa to neskutočne posilnilo, tie posledné veci čo sa udiali a začal som sa k tomu stavať inak. Vážim si jedného človeka čo je blízko a čo je skutočne pri mne, teda viem že je aspoň čestný a priateľský.  Pri tom človeku som si aspoň istý, že ho stretnem viac krát a že ma nikdy nesklame.

Mnoho ľudí si myslí, že je nemožné sa stretnúť z niekým kto je ďaleko. Dá sa to, len k tomu treba viac času a odhodlania sa s tým človekom dohodnúť aby prišiel, alebo aby som ja prišiel. Vždy je to proste o tej dohode a neraz či ja alebo aj ten druhý človek, by sme sa riadne nacestovali, ale tak čo človek neurobí pre dobré priateľstvo. Ja si myslím, že tieto veci sa dajú splniť a veľmi ľahko, len vždy záleží na tom, ako človek k tomu naozaj pristúpi. Nie je to ľahké, ale keď sa človek nevzdáva a vie že by sa mohol zo svojou obľúbenou osobou čo je viac známa alebo menej známa, stretnúť tak ten výsledok bude ešte krajší. Vždy si človek môže splniť svoje sny a neraz môže stretnúť aj nejakú celebritu, pri ktorej by si nikto nepomyslel, že ju stretne. Mne sa to raz stalo s tým, že sme išli oproti sebe a mal som proste zimomriavky v očiach, že človek je v televízii iný, než naživo. Vám poviem stretnúť niekoho známeho, to sa nestáva každý deň a určite sa mi tak skoro nestane, to čas ukáže.

Tí priatelia ktorí sú zo vzdialenejších miest, tak som rád že ich spoznávam. Vždy vo svojom živote snívam o tom, že sa stretnem s človekom, ktorý je priam rešpektovaný v mediálnej sfére a je uznávaný medzi ľudmi. Mne by fakt stačilo sa stretnúť s človekom, ktorého väčšina moc nepozná a aj napriek tomu sa pohybuje v herectve dosť dlho. Mnoho ľudí nevie, že ten človek existuje a pre nich nie je dostatočne známy a pre mňa prakticky je známy, lebo podporujem jeho kroky sa dostať do povedomia ľudí. Neviem čím to je, či sú tí priatelia ďaleko alebo blízko, tak viem že existujú a že ich mám proste vo svojom vnútri a to je tá jediná vec, ktorá mi priam stačí do života.

Každého človeka rád spoznávam bez ohľadu na vzdialenosť, lebo tá nehrá žiadnu rolu. Vždy je možnosť, sa nejako s človekom stretnúť a závisí to dosť aj od trpezlivosti človeka. Ale tiež nemôžme naliehať na človeka, že mu povieme, že poďme sa teraz stretnúť. Lebo akurát bude vyplašený a zníži sa šanca s ním skutočne stretnúť. Ako môžme sa ho kedy sa stretneme a povie že určite sa čoskoro stretneme, keď to bude časovo vyhovovať jemu. Ono neraz keď sa ľudia chcú so mnou stretnúť, tak nielen tomu človeku prídu nejaké okolnosti do cesty, ale aj mne prídu nejaké okolnosti do cesty. Neskôr predsa to nejako vyjde a hlavne sa netreba vzdávať, všetko sa dá nejako dojednať.

Proste do nového roka, som si povedal že čo by som chcel si splniť v živote. Viem že by som sa chcel stretnúť s viacerými ľudmi bez ohľadu na vzdialenosť a ísť na miesta v ktorých som nikdy v živote nebol. Ten pocit zažívať úplne iné situácie ma baví viac, ako neustále opakovať tie isté kroky, ktoré už sú pre mňa viacmenej aj stereotypné. Niekedy niektoré veci sú od nás strašne ďaleko, ale čím sa k nim blížime, tak sú čoraz bližšie a ten pocit je proste na nezaplatenie. To čo kedysi bol sen, tak to sa začalo plniť vo veľkej miere a môžme si v skutočnosti povedať, že sny sa plnia. Vždy v našom živote si treba plniť sny, trvá to dlhšie, kým sa podaria, ale ten výsledok stojí za to.

Bez ohľadu na to, ako sú naši priatelia blízko alebo ďaleko, tak si ich treba vážiť. Majú svoje chyby a tie treba prijať také aké sú, teda aj oni sa snažia tiež prijať moje nedokonalosti. Som si nemyslel že aj tí vzdialení priatelia ma budú mať vôbec radi, neveril som tom, aj napriek vzdialenosti, ale podarilo sa to. Mám dobrý pocit, že tých pár ľudí čo sú ďaleko, som naozaj stretol a o to viac si vážim, že sú. Chcem stretnúť veľa ľudí vo svojom živote, ktorý budú vedieť, že som obyčajný človek, tak ako aj oni. Neporovnávam a nesúdim nikoho, každý z nás má niečo v sebe pekného a srdečného. Všetci sme jedno a toho by sme sa mali držať a nepozerať len na chyby, ale aj na to dobré čo je v človeku.