Muž za 13 rokov najazdil s touto Fabiou milión kilometrov!

Keď si Peter Kirchhoff zo Sprockhövelu v roku 2000 kúpil Škodu Fabia, asi ešte nepredpokladal, že s ňou najazdí milión kilometrov. Fabia mala pod kapotou obľúbený naftový motor 1.9 TDi s výkonom 74 kW. Už v roku 2007 sa Petrovi na palubnom počítači objavila hodnota 500-tisíc najazdených kilometrov. Už to je hodnota, akú dosiahne za svoj život málo automobilov. Vtedy Peter dostal nápad, že by bol rád, keby oslávil aj dvojnásobne číslo, teda milión kilometrov.

A to sa mu aj podarilo po 13 rokoch, kedy sa tachometer zastavil na číslici 999.999 kilometrov. Keďže to Peter dlho plánoval, udialo sa to priamo v Mladé Boleslavi, teda na mieste, odkiaľ daný automobil pochádza. Počítadlo kilometrov už nič okrem šiestich vodorovných čiarok pochopiteľne neukáže, keďže asi ani v samotnej automobilke nedávali veľké šance tomu, že Fabia najazdí viac kilometrov.

Dlhšiu dobu bol Peter v kontakte so samotnou automobilkou, vďaka čomu im ponúkal svoje dojmy, zatiaľ čo oni neustále jeho auto monitorovali. Aj teraz je v pôvodnom stave, s pôvodným motorom, spojkou, prevodovkou i výfukom. Peter sa netají tým, že neprestane jazdiť s týmto modelom, a že si počet najazdených kilometrov bude zapisovať i naďalej. Už teraz sa však chystá kúpiť si úplne novu Fabiu tretej generácie, ktorá by sa mala dostať na trh budúci rok, pričom svoju rekordnú Fabiu venuje múzeu Škoda v Mladé Boleslavi.

zdroj: refresher.sk

Uhol pohľadu

V živote sa každý z nás stretáva s istými vecami o ktorých si myslí že sú správne. Len zistí, že nie všetko zlato sa blyští. Človek čím je starší, tak svoj život prehodnocuje, svoje názory sa snaží viacmenej uceliť. Na všetko sa človek pomaly začne pozerať tretím okom a vidí že niečo nie je v poriadku. Vidí že na dané veci, má svoj uhol pohľadu. Vo svojom živote dostáva na všetko viacej otázok ako odpovedí.

Počúvam mnoho názorov ľudí, mnoho myšlienok sa mi premietne do hlavy a zrazu vo všetkom sa snažím nejaké riešenie. Snažím sa chápať, prečo sa dané veci dejú a prečo sa nie vždy dajú ovplyvniť. Asi je v tom nejaké nepísané pravidlo, lebo inak sa to vysvetliť ani nedá. Často si v duchu pomyslí, čo sa premieta v hlave človeka, aké myšlienky, pocity a podobne.

Človek sa viacmenej dostáva do situácie, kedy k svojmu životu pristupuje zodpovednejšie, začína chápať dané riziká, je opatrný, dáva si pozor. Nad všetkým sa väčšinou usmeje, ale nie vždy to ide. Niekedy dané pocity sa v človeku tak prehlbia, že začína nad danými situáciami rozmýšlať. Zrazu prídu výčitky, pocit menejcennosti, podceňovania a nedocenenosti. Všetko sa začne tak kopiť, že je ťažké to dať niekedy von.

Niekedy to možno že aj zvláštne znie, ale sú veci, čo sa nedajú vždy otvorene vyjadriť. Sú slová, čo sa nie vždy povedať ústne a sú slová čo sa nedajú napísať. Len aj na to, má každý z nás svoj uhol pohľadu. To čo sa deje v hlave človeka, je príliš zložité, aby sa to dalo nejakými slovami vyjadriť, lebo proste slová sú zbytočné a už v tvári človeka, jeho gestikulácii a mimike, vieme ako sa naozaj tvári a čo vo svojom vnútri cíti.

Milión krát sa ešte človek dostane do situácie, kedy bude pre neho niečo nepochopiteľné. Stále bude nad svojim životom neustále rozmýšlať. Bude si v kuse klásť otázky typu prečo a najradšej by všetko zmenil. Len niekedy záleží na tom, ako sa na to pozrú iní ľudia. Človek sám o sebe stále bude mať názory s ktorými bude proti niečomu bojovať, teda na všetko bude mať rovnaký meter a filozofovať o tom. Proste človek stále bude niečím odlišný.

S uhlom pohľadu súvisí strašne veľa vecí, najme to, že sa na veci pozeráme opačnejšie než naša spoločnosť, ktorá je jednotná v jednom názore. Ja často sa snažím neustále odlišíť, ponúkam v kuse iné riešenie, myšlienky a samozrejme iné názory, ktoré nie sú jednotné. Tým nie sú jednotné, je myslené, že je v nich proste nejaká alternatíva. Ale myslím si, že každý má v svojich názoroch stredné riešenia.