Archív pre február 25th, 2013

Staré časy

25. februára 2013

Ľudia si neraz zaspomínajú na to, čo sa udialo v minulosti. Spomenú si na mnoho životných zážitkov ktoré počas detstva mali alebo majú. Týmto článkom by som sa jednoznačne chcel vrátiť späť v čase. Teda jednoznačne v ľudoch vyvolať ako také spomienky na to, čo vo svojom živote zažili. Neraz sám by som sa chcel vrátiť do tých pekných častí svojho detstva.

Ja ako malý chlapec, som bol taký uletený beťárik, ale aj tak som mal svoje detstvo rád. V škôlke som sa kedysi schovával za strom, na čo si momentálne pamätám, už len náhmatkovo. Počas detstva som robil rôzne srandy, ale aspoň bolo veselo, či výrokmi čo som povedal, alebo v škole. Neraz som sa hral aj zo svojimi obľúbenými hračkami a pri nich som sa cítil akoby prenesený do iného sveta. Najme keď som sa hral z autíčkami, tigrami a podobne.

Hudbu som počúval prakticky tiež od malička na magnetofónoch, gramofónoch, napríklad sa nahrala pesnička ktorá išla v rádiu. Ja som niektoré pesničky vedel naspamäť, aj keď teraz už neviem či viem všetko naspamäť. V televízii som fičal na Madonne, Cher a proste na všetkých pesničkách čo išli, takže som si pamätal texty a aj názov pesničky plus ešte k tomu autora, to bol ako taký bonus.

Nie všetko si tak, že úplne pamätám z detstva. Ako je tých zážitkoch určite veľa, ale to by bolo na dlho rozpisovať a samozrejme by som tým odhalil príliš veľkú časť svojho života. Strašne ma bavilo aj maľovať do omaľovaniek a v časopisoch hľadať nejaké zaujímavé veci. Celkovo kreslenie ma veľmi upokojovalo a vždy to čo som vedel nakresliť panáčikovi boli hlava, vlasy, krk,  brucho, nejaké nohavice, ruky v štýle hrabličiek a nohy paličky plus do nich dokresliť topánky.

V detstve bolo populárne keď si decká medzi sebou vymieňali navzájom pogy a každý ich proste chcel mať čo najviac. Neexistovali mobily a moderné výdobytky ako je tomu dnes a človek sa vedel ako sa má zabaviť a popritom sa nenudil. Počúvali sme hudbu na veži a užívali si to. Keď sme chceli niečo nájsť čo si pozrieme, tak sme zobrali časopis do ruky a hneď sme vedeli čo išlo v telke. Keď sa išlo niekde von, tak buď nám niekto zazvonil na zvonček, alebo my jemu a išlo sa proste von. Stavalo aj iglu zo snehu a ľudia sa doň schovávali.. Človek keď sa chcel zabaviť, zabavil sa tak, že nemusel míňať peniaze a popritom si užíval život. Robilo sa kopec zaujímavých vecí v detstve, ale nie každý si na to dokáže spomenúť.

Ale teraz naspäť do súčasnosti. Všimol som si ,že ako nás totálne ovládli mobily, televízia, počítače, notebooky a kopec iných moderných vychytáviek v dnešnom svete. Sťažujeme sa, že doba je zlá a popritom sa nikto nezamyslel nad tým, že doba bola zlá, keď sme nesmeli povedať svoj názor, Teraz máme slobodu prejavu, môžme čokoľvek povedať, hoc aj nadávku a aj napriek tomu nás nikto nezavrie do basy.

Teraz namiesto na zvonček, zazvoníme na mobil, väčšinu vecí sa teraz rieši cez mobil. Už keď ho nemáme, tak sme bezradný a nevieme čo máme zrazu robiť. Mobil sa stal súčasťou veľkou súčasťou života. Najme sú mladí ľudia motivovaný najme tým že tam majú internet, ale k tomu internetu sa ešte dostanem. Ale na druhej strane, predsa ten mobil je k niečomu dobrý.

Keď si spomínam na prvý počítač, tak jednoznačne tam dominoval operečný systém Windows 95, nebol tam nijaký internet, proste v tom čas počítač slúžil viacmenej na to, aby tam človek niečo robil, najme deti aby sa zahrali. Teraz vzniklo mnoho typov počítačov, notebookov a samozrejme aj operačných systémov, najviac dôležitá vec ktorá teraz tam nechýba je internet.  Celkovo počítače pohltili masovo ľudstvo, stali sa nevyhnutnou súčasťou človeka.

Ako som spomínal, tak internet je najsilnejšie médium na svete, lebo si tam každý môže nájsť prakticky čo chce. Aj to čo je proste akoby tabu. Na internete je trávená väčšia časť dňa, ako samotný internet má isté pozitíva ale aj negatíva. S pozitívneho hľadiska môžme sa tam spájať z rôznymi ľudmi cez Facebook, Skype, Pokec, Twoo a podobne. Môžme s ním komunikovať z ľudmi čo sú od nás ďaleko, alebo aj z ľudmi z okolia, ale tým sa stráca kontakt človeka s človekom z očí do očí. Neraz je nebezpečné, dávať tam aj nejaký obsah, alebo napísať nehjakú myšlienku, dokiaľ si nenastavíme súkromie aby to videli len priatelia. Internet je dobrý v tom že sa dá prostredníctvom neho vzdelávať a môžme si vďaka nemu nájsť veľa vecí do školy. Len treba správne zvážiť že čo tam hľadáme, čo chceme napísať a aký tam chceme dať obrázok.

Zámerne som spomenul televíziu, lebo tiež som bol ten čo ju pozeral. Fičal som na rozprávkach, rôznych filmoch, seriáloch a rôznych zábavných programov. Teraz si človek všetko ak chce mať prehľad nájsť na internete. Mnoho ľudí si všimlo že tam teraz dávajú rôzne šou a komerčné televízie sa predbiehajú v tom že ktorá bude mať lepšiu sledovanosť. Televízia bola kedysi svojho času, niečím výnimočným k čomu si sadali takmer všetci. Prestal som ju pozerať aj kvôli tomu že nás kŕmi všetkým zlom čo sa deje na Slovensku. Správy tiež nepozerám, lebo tých pozitívnych vecí je tam fakt málo. A potom že prečo je svet taký aký je.

Určite som rád že som prežil detstvo, kde moderná technika ma neovplyvnila do takej miery, do akej ovplyvní dnešnú mládež. Ja určite na tie časy čo boli spomínam z radosťou a nikdy na ne nezabudnem. Možno že mám takmer všetky moderné výdobytky, ale so mnou to aj tak nič nespravilo. Len ich treba používať z rozumom. Všetko ak chce človek používať, tak to musí používať správne. Len by si mal určiť hranice, že odtiaľ potiaľ. Ale tak každý to môže používať podľa svojho uváženia.

Reklamy

Súťaže

25. februára 2013

Mnoho ľudí niekde súťaží či cez internet, stávkové kancelárie tipuje výsledky alebo napríklad aj v tombole. Samozrejme ceny o ktoré môže človek súťažiť sú rôzne. Niekto môže vyhrávať vstupenky na nejaké miesta, knihy, cdčká, permanentky, dvdčká a kopec iných cien. Neraz vyhrať nejakú súťaž si vyžaduje nielen dobre zapojiť mozog, ale aj samozrejme mať dostatok vedomostí. Je to aj dosť o štastí, lebo človek čaká v napätí koho vylostujú.

Ja sám o sebe súťažím dosť dlho, ale o vecné veci som ešte nikdy predtým nesúťažil. Pamätám si svojho času, keď bola tombola a vtedy bol u nás Jozef Pročko, tak každý mal nejaký papierik z daným číslom a každý bol plný očakávania že koho číslo bude vybraté. Zrazu začali losovať čísla a v jednej chvíli padlo moje číslo. Som išiel k pódiu a vyhral som čaj, pastelky, omaľovanky a na to mám veľmi príjemné spomienky.

Teraz vzniká mnoho zaujímavých súťaží, ale nie všetky sa mi darí vyhrať. Ale to chce naozaj len trpezlivosť a mať dobré vedomosti. U mňa neviem ako to bolo, ale viacmenej to je vedomosťami alebo tým že už proste mám nejaké informácie mám naštudovaní a viem proste tú správnu odpoveď. Dosť je to aj o štastí, lebo človek môže trafiť správnu odpoveď, ale môžu spomedzi tých ľudí jedného, ktorý tiež dal tú správnu odpoveď.

Ale prišiel doslova zaujímavý zlom. Začal som počúvať L-Rádio. Teda som sa stal fanúšikom a veľmi som ocenil že máme na Liptove svoje vlastné a jedinečné rádio. Priam sa mi páčila myšlienka, že je rádio čo nás informuje o aktuálnom dianí. Spočiatku som bol len obyčajný poslucháč ako každý jeden na Slovensku. Začal som ho počúvať v roku 2010. Ale súťažiť som začal až v roku 2011. Teda moja prvá výhra bola 3. apríla 2011.

Začal som spoznávať priestor samotnej budovy, ľudí v nej a potom som spoznal aj štúdio kde sa robia živé vstupy. Proste od toho jedného momentu sa mi začalo dariť viac a viac. Potom týždeň neskôr som vyhral ďalšie cdčko a ja som to už začal považovať za štastie.  Samozrejme okrem cdčok som vyhral aj iné veci ako napríklad aj voľnú vstupenku do cirkusu. Niekoľko krát po sebe som navštívil aj štúdio. Ale väčšinou sa mi darilo vyhrávať najme cdčká. Dodnes v L-Rádiu súťažím a vyhrávam.

Potom neskôr po L-Rádiu som začal počúvať aj Rádio FM. Tam som spoznal tiež jedného človeka, len škoda zatiaľ že ešte nie osobne, ale verím že aj k tomu ešte príde. Nepočúval som to rádio často, ale ako išla Bez Pózy tak som si to vždy vypočul, lebo tam bola vždy perfektná selekcia skladieb a samozrejme nechýbali ani výborní hostia. Moja prvá výhra prišla 30. októbra 2011. To som vtedy vyhral dva cdčká naraz.

Ako som začal počúvať reláciu Bez Pózy, tak sa mi celkovo zmenilo vnímanie a som si povedal že budem viac rôznorodej hudby. Potom sa mi samozrejme aj v tomto rádiu darilo vyhrávať cdká a dodnes sa mi aj v tomto rádiu darí. Ale ako hovorím je to fakt o štastí. Lebo človek fakt dopredu nevie kto bude vyžrebovaný. Človek musí buď položiť správnu otázku, napísať správnu odpoveď a po prípade mať dobré vedomosti.

Výhry pribúdali a samozrejme pribudlo aj prvé cd, ktoré som mal podpísané. S toho som mal príjemný pocit. Ale aj napriek všetkým výhram, mám v sebe určitú pokoru. Ale keď som tento rok vyhral 10 CD, tak som sa začal pomaly chytať za hlavu, že som normálne tomu nemohol uveriť, ani ľudia v rádiu si to nevedili poriadne vysvetliť. Doteraz som bol s toho dosť mimo a vravel som si, že toto sa v histórii Slovenska hádam ešte nikomu nepodarilo. Asi to bolo buď štastie alebo náhoda.

Neskôr som začal počúvať ďalšie rádio. Teda rádio Tlis, kde som tiež vyhral zatiaľ prvé a doteraz posledné cd. Samozrejme aj z nálepkami. Potom som sa dostal do bodu, kedy som sa stal nestranným poslúcháčom.a začal som počúvať viac rádií. Sporadicky počúvam Fun Radio, Europu 2 a Rádio One. Ale stále srdcom a myšlienkami som verný len tomu jednému rádiu vďaka ktorému som spoznal množstvo skvelých ľudí.

Aj potom začali súťaže pribúdať na rôznych hip-hopových stránok. Každý pondelok býva vyhodnotenie na stránke hip-hop.sk a samozrejme pribudne aj ďalšia nová súťaž o nové cd. Teda jedno cd môže vyhrať jeden, dvaja alebo traja ľudia to závisí od toho že koľko cd, dajú interpreti do súťaže. Moje meno sa ocitlo medzi tými ostatnými menami čo vyhrali cdčká a ja som vlastne dva cd naraz, taký mega pack. Potom mi k výhre gratuloval samotný šéfredaktor stránky Gashtan.

Vlastne keď človek súťaží, tak musí mať podstatnú dávku štastia, trpezlivosti a vedomostí. Mne sa tiež nepodarí v kuse len vyhrávať. Dakedy to ide a dakedy nie. Ale človeku keď sa raz nepodarí vyhrať, tak to neznamená že by sa mal okamžite vzdať. Proste treba pokračovať dokým nepríde výhra. Potom tá výhra naozaj príde, čo sa mi naozaj potvrdilo. Človek keď má dostatočný prehľad o tom čo sa deje na Slovensku, tak si zvyšuje väčšiu šancu na výhru. Ale človek aj napriek tomu že vyhrá, by nemal mať prehnane veľké ego a nevyvyšovať sa nad ostatnými. Ja aj keď som veľa krát vyhral, tak napriek všetkému som zostal nohami pevne na Zemi a to je pre mňa povzbudzujúci faktor.  Nie vždy niečo vyhrať je všetko. Predsa na tomto svete sú ešte hodnotnejšie veci.